Beautiful Time- 11. kapitola

6. dubna 2012 v 10:00 | Dadusha Dulce |  Beatiful Time
Ách, článok je prednastavený. Baby, teraz ma napadlo, z onedirectionstore.com sa dá objednať aj k nám? Skúšala to u nejaká z vás? Lebo ja len tak... Ak napíšete, budem rada :)
Tak snáď sa vám tento diel bude páčiť. Je celkom dlhý :)
Ellie mala pravdu, chalani už boli skutočne na odchode. Nialla som výnimočne nevidela jesť a nevedela som, či to mám brať normálne alebo ako zázrak prírody.
"Už som ju doviedla," pyšne oznámila Ellie, akoby boli všetci piati slepí. Predsa ma vidia.
"Á, to je fajn, že si sa s nami chcela rozlúčiť," žoviálne povedal Harry a usmial sa.
Mala som na jazyku, že to nebolo celkom tak, ale radšej som sa len pousmiala a venovala pohľad každému osobitne. Ten najkratší som dala Zaynovi, lebo s ním som bola na pochybách.
"No, mrzí nás, že už musíme opustiť vašu príjemnú spoločnosť, ale povinnosti volajú," ospravedlňujúco povedal Liam. Ellie sa len zachichotala. Sklopila som zrak.
"Vážne nás to mrzí, ale veď si zavoláme," Harry rukou naznačil telefón.

"No jasné," žiarivo sa usmiala Ellie. Potom každého vyobjímala. Ja som sa len usmiala a zamávala im na rozlúčku. Pripojila sa k nim ochranka a všetci piati odišli.
Posadila som sa na stoličku. "Myslíš, že tu Niall nechal aspoň nejaké jedlo?"
Pokrčila plecami, bolo jej to evidentne jedno. "Už sa nemôžem dočkať, ako ich znovu uvidíme!"
Zasmiala som sa. "Ellie, snáď nie si taká naivná? Oni ťa teraz nebudú monitorovať na každom kroku, predstav si, majú dosť svojej práce." Dúfala som, že Ellie si vstúpi do svedomia a uzná, že už si svoj sen prežila a treba ísť ďalej.
"Určite, ak budú mať čas, ozvú sa. Dala som im svoje číslo!"
"Svoje číslo?" neveriacky som na ňu zízala. "Ellie, ty si blázon."
"Nie som," urazene odvetila a pozrela na mňa, akoby sa ma bála. "Tina, dala som im aj tvoje."
"Prosím?" postavila som sa a teraz sa nad ňou týčila. "Ellie, to snáď nemyslíš vážne!"
"Myslím!" ohradila sa a prekrížila si ruky na hrudi. "Chceli aj tvoje, a tak som im ho dala! Nie je to predsa zločin!"
"Nie, to nie je, ale nie je to ani taktné!" podráždene som vyprskla. "Mala si sa ma aspoň opýtať!"
"Ja viem, ale keď ty si tu nebola," dodala skrúšene.
Sadla som si a nahlas dýchala. "Vieš čo, to je jedno, už sa stalo. Aj tak nezavolajú," odôvodnila som si to a začala upratovať.

Keď som v sobotu ráno vstala, dom bol prázdny. Teda, nie úplne, lebo Ellie spala vo svojej izbe, ale našich nikde nebolo. Dezorientovaná som nemohla prísť na žiadny logický dôvod.
Zišla som dolu a urobila si raňajky, ale myšlienky mi stále odbiehali k našim. Sú v poriadku? Nestalo sa im nič?
Ako sedemnásťročná by som už nemala byť taká paranoidná, ale ja som to stále nechápala.
O polhodinu som sa dočkala vysvetlenia.
"Som tu!" ozval sa hrozne povedomý hlas, pri ktorom mi kolieska v hlave začínali pomaly zapadať na svoje miesto.
"Tichšie, dievčatá asi ešte spia," napomenula ten hlas mama.
"Tak ja prídem domov a oni spia?" urazene povedal ten hlas a ja som vedela, kto to je. Matt.
"Matt!" vbehla som so predsienky a objala ho. Akokoľvek sme sa vždy hádali, asi tak štyri mesiace som ho nevidela, a už mi chýbal.
"Tak jedna už nespí," zasmial sa Matt a potom na mňa pozrel. "Ahoj, Tina."
"Čo je to tu za hluk?" Ellie schádzala dolu po schodoch a tón jej hlasu naznačoval, že je nahnevaná.
"Syn prišiel domov," zvolal Matt.
"Matt!" naradostene zvolala. "Ja som zabudla! Och, koľko ti toho musím povedať."
S mamou sme si vymenili úsmevy. Ellie mala Matta vždy veľm rada, pretože on jediný z celej rodiny bol ochotný počúvať jej srdcervúce výlevy. Teda, aby som to upresnila, ani Matt ju nepočúval, ale aspoň sa tak tváril. Aspoň ju toleroval, za čo sa mu pripísali body.

"Čo ty a Caroline?" nadhodila som tému pri veľkých spoločných a ozajstných anglických raňajkách na Mattovu počesť.
"Darí sa nám výborne," usmial sa Matt a poriadne si nabral.
"Budete sa brať?" zobrala som to útokom. Celá rodina na mňa prekvapene zízala.
"Tina, ako ťa to, preboha, napadlo?" Mattove oči boli teraz veľké ako taniere. Bezstarostne som pokrčila plecami.
"Neviem, len tak."
"Ešte nechcem zomrieť na infarkt, tak ma toho, prosím, ušetri," požiadal ma otec, ruku mal pri tom položenú na hrudi.
"Prepáč," tíško som pípla.
"Matt, pozná u vás niekto One Direction?" nadhodila Ellie svoju zvyčajnú tému. "Myslím u vás na škole a tak."
"Áno, Caroline ich má veľmi rada," pokojne poznamenal Matt. "Prečo sa pýtaš?"
"Vieš, že sú naša skupina?" Ellie ignorovala jeho otázku, čím mu dala najavo, že sa pýta len ona. Ellie bola v tomto veľmi dobrá.
"Naša?" Matt zvraštil obočie. "Ako to, preboha, myslíš?"
"Britská," zavrčala Ellie a prevrátila očami, čím Mattovi naznačila, že je nechápavý. Normálne by môj brat vyprovokoval hádku, no po štyroch mesiacoch sa dokázal na isté veci dívať s nadhľadom.
"Aha," povedal.
"A fakt ich má Caroline rada?" Ellie zasvietili oči a ja som si len potichu povzdychla. "Vieš, nie že to hovorím rada, ale tvoje dievča má celkom vkus."
"Samozrejme, veď chodí so mnou," pyšne sa nadul Matt. S Ellie sme si vymenili pohľady. V skutočnosti práve preto Ellie povedala, že má Caroline celkom vkus -ak by Caroline nechodila s Mattom, vkus by určite mala. O tom sme ale taktne pomlčali.
Ellie mu len venovala oslnivý úsmev a potom sa pustila do jedla.

Deň som prežila normálne. Išli sme s Mattom von a pýtali sme sa, čo nové. Musel Ellie odprisahať, že ju nabudúce vezme so sebou do Ameriky, lebo je nedočkavá. Náhodou však viem, že Ellie bude musieť na Ameriku zabudnúť - aspoň dovtedy, kým sa poriadne nenaučí matematiku.
Reč sa nevedomky zvrtla na One Direction. Keď som to zistila, prevrátila som očami.
"... no a ja som tancovala s jedným z nich, s Harrym," nadšene vykladala Ellie.
"Paráda," povedal Matt. "Ale nie je na teba trochu pristarý?"
"Bol to len tanec," mávla Ellie rukou, no tón jej hlasu vravel čokoľvek len nie, že to bol len tanec . "Aj Tina s jedným tancovala."
Matt na mňa udivene pozrel. Čo na tom, že teraz žije v Amerike, moje skúsenosti s chlapcami sú rovnaké, ako boli, keď odišiel - žiadne.
"Bol to len tanec," zamumlala som a skúsila pozornosť presunúť inam. "Matt, veď ty máš americký prízvuk!"
Pokrčil plecami. "Život na Floride ma zmenil."
"No to určite," zamumlala som a začula som mrmlať aj Ellie: "No, ale stále si ten istý pako."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Annie* Annie* | Web | 6. dubna 2012 v 10:51 | Reagovat

posledná veta♥ :D a jaj... :D užasná časť veľmi sa mi to páčilo a škoda, že tak skoro odišli, ale hádam ich sem čoskoro vrátiš ;) ale neboj všetko sa vyrieší.. snáď.. to práve neviem, čo mám dovolené ale zjavne im to nevadí že som na nete, len sa ma snažia nejako stále zamestnať.. a čo sa stalo.. v podstate nič.. ale oni majú iný názor..

2 Ciara Ciara | Web | 6. dubna 2012 v 18:32 | Reagovat

Týý tak to maš zatial ako sa hovorí zabité prazdninky :) Ja som bola včera vonku a bez trapasov sa to samozrejme nezaobišlo..no nič snad si si to uzila :) a co cakás nejakych polievacov v pondelok aj? :D

3 Julčá Julčá | E-mail | Web | 7. dubna 2012 v 15:29 | Reagovat

♥ krásna časť, teším sa na ďalšiu ... počuj, dúfam, že v druhej časti sa už 1D vrátia, jasné? :D a tá posledná veta ma úplne dostala ... :))

4 Isa Isa | Web | 8. dubna 2012 v 15:09 | Reagovat

Krásná kapitola. :) Doufám, že se kluci ozvou. :) Těším se na další.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama