Listopad 2013

The Hunger Games: Catching Fire (review)

30. listopadu 2013 v 11:25 | Dadusha Dulce |  Recenzie
Tak, v stredu som na tom bola v kine a dnes som sa konečne dostala k tomu, aby som sa k tomu konečne vyjadrila.
Dej: V druhej časti filmovej série Hry o život sa Katniss Everdeenová vracia domov po víťazstve v 74. Hrách o život spoločne s ďalším vyvoleným, Peetou Mellarkom. Ako víťazi musia opäť opustiť rodiny a priateľov a vydať sa na okružnú cestu po všetkých krajoch Panemu. Počas návštev jednotlivých krajov Katniss vycíti, že sa neodvratne schyľuje k revolúcii. Kapitol má ešte stále moc pevne v rukách, čoho dôkazom sú prípravy na 75. Hry o život, ktoré rozhodnú o budúcnosti celého Panemu.

Keď som šla ja na tento film, vedela som, o čom to bude, keďže som čítala knihu, ale to ma ani trochu neobralo o zážitok (hoci moje kamarátky sú toho názoru, že áno). Strašne som sa tešila a vôbec ma to nesklamalo. Podľa mňa bol tento film o kus lepšie urobený, ako ten predchádzajúci, aj keď niektoré veci tam boli dosť nedotiahnuté (napr. večné rozhodovanie medzi Peetom a Galeom, ktoré vyzeralo tak akosi prázdno, lebo narozdiel od knihy ste sa v Katniss nemohli vyznať a vyzeralo to tak, no, sucho...) ale inak som z toho mala veľmi dobrý pocit. Viacerí ľudia hovorili, že druhá polovica filmu sa im zdala oproti prvej slabšia, ale ja som si ich užila rovnako. Možno aj preto bol film lepší, že už nebol celý iba o pobyte v aréne - bolo tam viac dejových zložiek a celkovo to bolo dotiahnutejšie. Takže sa mi to veľmi páčilo, aj keď to, samozrejme, malo svoje muchy, ale nič nie je dokonalé.
Herci boli krajší než v prvej časti (Jennifer Lawrence tie tmavé vlasy tak idú!) a celkovo ma to ohromilo ešte o dosť viac (aj keď možno ani nie, keďže som predsa len vedela, do čoho idem, kým pri pvej časti som len otvárala ústa ako ryba, keď sa tam začali prvý raz vraždiť).
Neviem, čo by som k tomu ešte viac povedala, akosi mi už na rozum neschádza nič viac, aby som neprezradila dačo tým, ktorí tam ešte neboli :) :)

Neon Lights

22. listopadu 2013 v 18:06 | Dadusha Dulce |  Something for your ears
Poznáte ma, že skoro všetko, čo sa stane vo svete hudby, tak musím okomentovať :D Takže ste toto mohli čakať. Už som sa na tento klip veľmi tešila, takže jasné, že hneď, ako vyšiel, som si ho pozrela :D Je to niečo diametrálne odlišné od posledného Made In The USA (ak nerátame Let It Go) ale fakt neviem povedať, ktoré mám radšej, sú také rozdielne :D
Klip sa mi veľmi páči, Demi je tam krásna, je vkusne urobený, ale všetko je tak fantasticky zostrihané a... óóóóćh! Najviac sa mi páčia tie neónové svetlá a tak :D Jediné, čo tomu vyčítam: Chcelo by to ešte viac neónu! :D
Inak sa to strašne podarilo, ozaj neviem, čo tomu vytknúť. Možno neskôr niečo nájdem, ale zatiaľ som unesená, takže tak... :)

Everything is going to...

19. listopadu 2013 v 16:54 | Dadusha Dulce |  Moje reči
Zase je to celý týždeň, čo som sa neozvala (vlastne dva, ten párriadkový výlev z minulého týždňa, to sa snáď ani neráta). Proste, je mi z toho nanič, ako to celé ide z kopca, ale vôbec neviem, že čo s tým... A za všetko môže moja škola, takže tam sa choďte sťažovať, ak vám vadí moja aktivita.
Ono, určite by som to stíhala, ale keď mňa už unavuje aj MYSLIEŤ. Vážne, nedokážem pridať zmysluplný článok na blog, a tak radšej nepridám žiaden, lebo to dopadne ako to, čo píšem teraz.
Každopádne, dnes v škole som sa rozhodla, že 1. decembra, exkluzívne, pridám novú poviedku! Pravdupovediac, nie som si istá, či je to dobrý nápad, ale ak toto čítate, tak som to zverejnila a teda je už neskoro cúvnuť.
A aspoň budem musieť dačo pridávať, lebo takto bez poviedok to stojí na nič.
Asi len to som chcela. A že och, minulý týždeň som bola na svojej prvej brigáde v živote. A dopadlo to, podľa mňa, vcelku slušne, lebo sa mi asi rysuje aj čosi ďalšie.
Ale to nikoho netrápi, tak sa majte, ja sa idem utápať v časových pásmach, Ťapákovcoch a Kukučínovi. xx



Ospravedlnenie+prosba

12. listopadu 2013 v 16:37 | Dadusha Dulce |  Oznamy
Chcela by som sa ospravedlniť, že som tu týždeň nebola, ale v škole nám zmenili rozvrh a ja sa do toho musím znova dostať, proste všetko je hore nohami... Takže prosím, trpezlivosť so mnou, hádam to nebude až také biedne, hoci...
Mám na vás veľkú prosbu, hlavne teda na tých graficky zdatnejších - nenašla by sa nejaká dobrá duša, ktorá by mi urobila úvodný obrázok k poviedke? Bola by som veľmi vďačná :)

Troublemaker- 36. diel (THE END)

5. listopadu 2013 v 16:00 | Dadusha Dulce |  Troublemaker
A je to tu. Cítim sa trochu zvláštne, lebo mám pocit, že toto bola tá poviedka z obdobia, keď som len písala a písala, a už mi to nejde. Proste cítim, akoby som už úplne pretrhla to puto, a hoci mi táto poviedka niekedy liezla na nervy, zrazu je ťažké rozlúčiť sa, ale raz to muselo prísť a som aj trochu rada, že prišlo.
Chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí s touto poviedkou začali aj ju skončili, ktorí s ňou začali, ale už nepokračovali a tí, ktorí s ňou začali neskôr, ale ostali až do konca. Ďakujem vám, vy všetci ste sa na nej podieľali. Snáď som vás nesklamala.
Ďalej už neviem, čo by som povedala, vždy mi v takýchto chvíľach dôjdu slová a potom to nejako takto dopadne...
Tak chcem len povedať, že dúfam, že si užijete aj tento posledný diel. Snáď ním nesklamem nikoho :)


"Kam si sa vybrala?" začula som, keď som vchádzala do kúpeľne.
"Na pláž," odvrkla som. "Musím sa prezliecť do plaviek."
"Prezliekať sa môžeš aj tu," uškrnul sa.
Hodila som po ňom osušku. "Nemôžem." Tichšie som dodala: "Prasa."