This Love Is Forbidden- 19. kapitola

31. srpna 2014 v 23:00 | Dadusha Dulce |  This Love Is Forbidden
Po dlhej dobe nový diel, snáď sa vám bude páčiť :)
"Kam to ideme?" naťahovala som krk a snažila sa zorientovať sa v časti Londýna, ktorá mi nebola natoľko známa.
"Uvidíš," odvetil Zayn tajomne. Vôbec ma to nepotešilo.
Na druhý deň po svadbe všetko prebehlo strašne rýchlo. Museli sme sa rozlúčiť so Sammym a Ellie, ale veľmi sme neplakali - v okamihu, keď sa moja sestra stala pani Malikovou, Zaynovi právnici už začali riešiť adopciu a bola to viac-menej formalita.

Naša malá spoločnosť sa rýchlo rozpŕchla - Zaynova rodina odcestovala do Bradfordu s prísľubom, že náš čoskoro opäť navštívia, Anthony a Danny niečo pošepkali Zaynovi, potom sa strašne rozrehotali a utiekli do auta (Zayn sa na nich veľmi nespokojne mračil). No a my traja sme nasadli do auta a vrátili sa do Londýna.
Bola som unavená, hladná a potrebovala som sa osprchovať. Chcela som ísť rovno domov, lenže niečo v Zaynovom šťastnom výraze ma prinútilo k tomu, aby som sa neponosovala.
Zaparkovali sme na Milford Lane pred červeným, tehlovým domom. Zamračila som sa - nemala som chuť na žiadnu návštevu. Prečo ma proste nemohli vyhodiť doma? Aj tak ma nepotrebujú, akurát zavadziam.
Vystúpili sme a Zayn otvoril bránu. Vyzeralo to byť dobre strážene, zrejme ideme navštíviť nejakého bohatého známeho. Alebo možno... pritom som sa úplne prebrala. Možno ideme za manažmentom, aby im Zayn oznámil, že sa už oženil. Možno musím absolvovať nejaký kurz - aby som vedela udržať to tajomstvo a tak.
Ale ten dom pôsobil bezpečne - nie ako hrozba. Prišli sme ku vchodu a Zayn nám otvoril dvere - vo vnútri to bolo moderne zariadené. Nastúpili sme do výťahu a odviezli sa na tretie poschodie -priamo do obrovského apartmánu.
Prvé, čo ma upútalo bolo to, že bol prázdny. Jasné, ten človek mohol byť v pracovni alebo kde, ale pôsobilo to tu osamelo. Apartmán bol zariadený, ale nedotknutý. Akoby tam nikto nebýval.
Pomaly mi to dochádzalo, no nič som nepovedala, lebo som si nebola istá.
Zayn nám naznačil, aby sme šli ďalej, a tak som ako vykročila ako prvá.
Keď som prešla chodbičkou, ocitla som sa v kruhovej obývačke. Kruh, v ktorom sa nachádzala, bol dokonale vykrojený - a takmer po celom jej okraji sa nachádzali dvere k ďalším a ďalším miestnostiam.
"Páči sa ti to?" Chvíľu mi trvalo, než mi došlo, že tie slová sú adresované mne.
Pomaly som prikývla. "Nikdy som nič takéto nevidela."
Zayn prešiel popri mne a posadil sa na gauč, úplne nový. "Napadlo mi, že keď sme už s Chloé manželmi, mali by sme bývať spolu. Nechcel som, aby sme bývali v komplexe s chalanmi, potrebujeme súkromie. No a myslel som, že by sa patrilo začať niekde úplne odznovu..."
Obzerala som sa okolo seba. Toto má byť môj nový domov? Pretože to síce Zayn nepovedal, ale je jasné, že s nimi budem bývať aj ja, veď kam inam by ma dali?
Chloé sa začala usmievať a niečo šťastne drmoliť. Ja som tam len tak stála a obdivovala svoj nový domov. Necítila som smútok, že musím opustiť rodičovský byt - stále sme sa niekam sťahovali, bola som zvyknutá. Ale i tak to bude ťažké.
"Chceš vidieť svoju izbu?" spýtal sa ma Zayn. "Pravdaže, ak sa ti nebude páčiť, môžeš si vybrať inú - zatiaľ som zariadil len obývačku."
Nasledovala som ho ku dverám hneď vedľa obrovskej plazmy. Otvoril ich a mne sa naskytol pohľad na moju novú izbu.
Bola prázdna, no dominovalo jej obrovské okno ako v amerických filmoch. Také to, kde si môžete aj sadnúť. Izba bola dokonalá, ani malá, ani veľká, a s výhľadom do záhrady. Nepotrebovala som vidieť iné, chcela som túto ( i keď časť vo mne bola zvedavá).
"Páni," vydýchla som potichu.
"Páči sa ti? Na tento týždeň som dohodol stretnutie s interiérovou dizajnérkou, uvidíš, že sa ti bude páčiť omnoho viac, keď bude zariadená. Premysli si, ako chceš, aby vyzerala, a neboj sa mi to povedať."
"Jasné," zamrmlala som neprítomne. Zasmial sa.
"Ukážem ti aj ostatné izby? Chceš?"
Prikývla som a onedlho sme aj spolu s Chloé preskúmali celý byt. Hneď vedľa mojej izby sa po ľavej strane nachádzala kúpeľňa, ďalej spoločná izba Sammyho a Ellie, Zaynova a Chloéina spálňa (bola krásna a veľká, ale rovnako Zayn ponechal zariadenie na sestre), prázdna izba, ktorá bude patriť Sammymu alebo Ellie, keď nadíde čas ich rozdeliť, ďalšia kúpeľňa, veľké otvorené dvere vedúce do kuchyne, úžasné svetlej, a hosťovská izba. Na to všetko som sa dívala s otvorenými očami.
"Dúfam, že sa vám to páči," povedal Zayn. "Mne sa to zapáčilo na prvý pohľad, je to originálne a myslel som, že sa vám zapáči, ako je zovšadiaľ všade vidieť. Neexistuje miesto v tomto byte, kde by ste sa mali cítiť sami."
Chloé ho objala a začala bozkávať, načo som diskrétne odvrátila zrak. Napadlo mi, že odteraz to budem vídať stále, a nebola to veru príjemná predstava.
Potom nás Zayn zaviezol domov. Myslela som, že odíde, ale zostal na noc, jasná vec, už sú svoji. Chcela som sa ho spýtať, ako to teraz bude so súrodencami, no zavrel sa aj so sestrou v izbe a tam by som nevkročila ani za svet.

Prvé stretnutie s bytovou dizajnérkou sa konalo už o pár dní neskôr. Zayn a Chloé (najmä Chloé) neustále rozprávali, načrtávali a menili svoje plány; ja som tam len potichu sedela a rozmýšľala, na čo ma vlastne chceli.
"Annie, pozri sa, čo na to povieš?" Zayn mi podal tablet, na ktorom bol vylepšený vzhľad obývačky, v ktorej sme práve sedeli.
Snažila som sa odpovedať tak, aby som sa nikoho nedotkla: "Pekné, ale mne sa páči tak ako je. Netreba ju meniť."
"Och, Annie, ale toto je lepšie z hľadiska feng shui," ozvala sa sestra, ktorá zrejme stála za tým návrhom. "Bude nám tu tak lepšie, uvidíš."
"Ako povieš, je to váš byt, nie môj."
"Je to tvoj byt rovnako ako môj alebo Chloéin," vložil sa do toho Zayn. "Máš právo sa vyjadriť. Ak mám byť úprimný, aj mne sa naša obývačka páči." Veselo na mňa pozrel.
Sestra si povzdychla. "Ako myslíte, veď mne je to jedno. Dobre, poďme na tú spálňu. Myslím, že tá dvojka..." Postavila som sa a prešla do svojej izby. Aj tak ma tam nepotrebovali, do ich spálne ma nič nie je. Čím menej toho uvidím, tým lepšie.
Posadila som sa na podlahu. Izba bola otočená na západ, takže do nej nádherne dopadli slnečné lúče. Nastavila som im tvár, sedela tam a premýšľala, len tak, nad ničím a zároveň nad všetkým. Bolo to trochu smutné, lebo také to vždy býva, keď rozmýšľate nad týmito vecami, no bolo to príjemné. Sediac na tej dlážke som mala pocit, že nič nemusím, že som spoznala zmysel života a že všetko je ako má byť, sediac na dlážke som dokonale spokojná a s radosťou by som s ňou splynula navždy, len aby som sa cítila tak ľahko.
Padlo mi dobre byť chvíľu sama. Mala som možnosť premýšľať nad uplynulými dňami. Škola bola vyčerpávajúca až natoľko, že keď som večer padla do postele, nemala som ani čas premýšľať. Tu, na dlážke a sama, som konečne mohla naplno otvoriť svoju myseľ a nechať v nej voľne prúdiť myšlienky.
Všetko teraz bude iné. Už to je iné, ale bude ešte viac. Moja sestra je vydatá, má manžela, dokonalého manžela, s ktorým sa budem deliť o domácnosť. Všetky jeho zlozvyky predo mnou odteraz zostávali zahalené, ale už to tak nebude. Spoznám ho tak, ako takmer nikto. Je to, akoby si zobral aj mňa.
Samozrejme, že až s tým rozdielom, že ja ho nebozkávam, ani si večer k nemu nelíham do postele. Nemilujeme sa. Akurát si budeme liezť na nervy.
Na druhej strane, ak máte niekoho ako Zayn za švagra, bude len dobré, ak ho budem mať plné zuby. Bude to ľahšie.
Práve som sa do toho dostávala, naplno som premýšľala, keď ma vyrušili kroky.
"Smiem?"
Otočila som sa. Vo dverách stála dizajnérka a trochu ostýchavo sa usmievala.
Prikývla som. Veľa toho nenahovorím.
Dizajnérka si sadla na dlážku vedľa mňa. Prekvapilo ma to. "Je to krásne, však?" Nevedela som, o čom hovorí, no prikývla som. "Slnko. Je také inšpirujúce."
"Mhm," zamumlala som neurčito. Určite je inšpirujúce. Ale rovnako aj dážď, búrka či sneh. Všetko v nás vyvoláva iné pocity.
"Predpokladám, že toto bude tvoja izba," povedala a z drdola sa jej uvoľnil pramienok vlasov. Slnečné svetlo ho sfarbilo dočervena.
"Hej."
"Je to tu krásne, ale nemyslím, že chceš, aby to tu zostalo takéto prázdne," veselo sa usmiala. Aj ja som sa usmiala.
"Mám zopár návrhov, ale najdôležitejšie je, čo chceš ty. Preto skôr, ako ti ich ukážem, by som chcela, aby si mi ty sama opísala, ako si svoju izbu predstavuješ."
Bolo to ťažké. Trochu som nad tým rozmýšľala, no nemala som žiadnu konkrétnu predstavu. Začala som preto s posteľou. Nemala som ani poňatia, či je v postavení vhodnom pre feng shuei, ale dizajnérku to očividne ani zďaleka netrápilo tak, ako moju sestru.
Postupne som si zariadila celú izbu. Ona prikyvovala, naťukávala do tabletu a kreslila. Trvalo to takmer hodinu, no výsledok mi vyrazil dych.
"Páni." Úplne ma to opantalo. Lenže veľmi dobre som si uvedomovala, že takáto izba nie je lacný špás. Zayn si to nepochybne mohol dovoliť, to som si uvedomovala, no ja som nechcela, aby za mňa platil viac, než je vhodné. Cítila by som sa hrozne, akoby som len využívala jeho peňaženku.
"Krásne, však?" Dizajnérka s úsmevom hľadela na svoje dielo.
"Áno." Očividne si nevšimla melancholický podtón, ktorý sa mi vkradol do hlasu. "Nádherné. Ale ak sa Zayn bude pýtať, čo som si vybrala, ukážte mu ten prvý návrh."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama