Moje reči

Ako bolo na One Direction (28.6.2014, Miláno)

22. srpna 2014 v 16:34 | Dadusha Dulce
Ahojte! Tak som znova tu. Ospravedlňujem sa, že mi zase trvalo "zopár" dní, než som sa ozvala, ale som už raz taká :D Mala som takú chvíľu, že som s týmto chcela seknúť, ale vyzerá to tak, že som to tu ešte neodpísala.
Keďže som bola na tom koncerte 1D, ako som vám spomínala, tak som sa rozhodla nejako spísať svoje dojmy, aj keď už to nie je ono, ako čerstvo po koncerte, že :D Videá zatiaľ nemám, lebo som ich ešte nepretriedila a nehodila na youtube, ale ak budete mať záujem, pridám ich neskôr.
Tak, kde začať? :)
Naša návšteva Talianska sa neskladala len z koncertu, ale to nie je dôležité. Do Milána sme prišli deň pred koncertom, teda v piatok. Boli sme ubytovaní v slušnom hoteli na kraji Milána priamo pri stanici metra (peknej, čistej, novej a takmer prázdnej). V hoteli nám trochu zdvihli tlak tým, že nám dali izbu inú, než sme si objednali, ale nakoniec sme sa nejako dohodli.
V ten večer sme sa ešte prešli po okolií a natrafili sme na dobrú pizzu, tak sme ju prepašovali do hotela a zjedli. Potom sme sa uložili spať.
Na druhý deň sme sa vytrepali z hotela až okolo jedenástej (kým sme vstali a najedli sa, no :D). Kedže sme boli v Miláne, chceli sme samozrejme omrknúť obchody, ale mali sme len veľmi nejasnú predstavu o tom, kde sa tá slávna módna štvrť nachádza. Potom nám jeden milý chlapík odporučil 2 miesta - jedno s tými značkami (Prada, Gucci a spol.) a druhé také, kde sa dá nakúpiť v normálnej cenovej relácií. Keďže sme nevedeli, či sú v nedeľu otvorené obchody, tak sme sa vybrali na tú normálnu, ale ani tam sme nič nekúpili (až na môjho brata; bože, toto vyznelo, akoby sme tam kúpili jeho - nie, on si niečo kúpil). Okolo druhej sme odtiaľ odišli a pobrali sa na hotel, pripraviť sa a načerpať sily. Už cestou do mesta sme videli veľa dievčat v tričkách s 1D, s čelenkami na hlave, transaparentmi a tak. Asi to boli tie dievčatá, čo mali miesta na státie a chceli mať čo najlepší flek. My sme mali lístky na sedenie, takže sme sa nemuseli ponáhľať.

Ako bolo v Španielsku

27. května 2014 v 17:46 | Dadusha Dulce
Tak som sa konečne dokopala k tomu, aby som pridala článok o mojom pobyte v Španielsku (že mi to aj trvalo). Pravdepodobne som na trištvrte vecí už aj tak zabudla, ale pokúsim sa pospomínať si kvôli vám :)

Deň prvý: cesta
Čo vám k ceste poviem, bola nudná a zdĺhavá. Počúvala som po ceste hokej (v Rakúsku sa dá ešte Rádio Slovensko celkom v pohode chytiť, tak som prvú tretinu počúvala vykrútená na sedačke, len aby som mohla čosi počuť). Čo vám poviem, prvá tretina bola krásna a ďakujem Bohu, že zvyšok som nepočula, lebo by som sa asi hodila pod autobus (poznámka autora: hrali sme s Francúzmi).
Potom na mňa doľahla taká nostalgická nálada, že som odišla z domu, a že neuvidím hokej, namiesto toho tu budem trčať s ľuďmi, ktorých vlastne ani (až na pár výnimiek) nemám rada, no proste, fňukala som tak sama pre seba, až som sa musela sama napomínať, ale vôbec mi to nepomáhalo, tak som sa zmierila s tým, že celý výlet, ktorý mi moji rodičia zaplatili, si ani neužijem, pretože budem fňukať ako malé dieťa. Nejako som sa v ten večer vďakabohu vzchopila, lebo inak by som nemohla žiť sama so sebou.

Back. Am I

25. května 2014 v 17:24 | Dadusha Dulce
Hej, je to tak, poniektorí ste si už asi všimli, že som späť. Ono to aj matematicky vychádza, že 8 dní nie je 14, ale nevadí, chápem.
Prišla som už v pondelok, ale ozývam sa, ako inak, opäť až v nedeľu. Vlastne by to nikoho nemalo prekvapovať, v poslednej dobe akosi kašlem na všetko, blogom počínajúc. Asi by to chcelo nejakú inšpiráciu. Povedzme, že by som mala byť aktívnejšia v blogovom svete aj mimo tohto blogu, potom by to asi bolo ono. A znovu pretriediť AFFS, pretože 90% z nich v skutočnosti už nebloguje.
Fakt začínam rozmýšľať nad tým, čo zmeniť. Ak niekto máte nejaké rady, sem s nimi. Uvažovala som aj nad zmenou adresy, ale nechcem zas utekať inam, hoci rozmýšľam, že si zmením aspoň prezývku. Dadusha Dulce bola možno tá, ktorá to tu zakladala, ale rozhodne nie tá, ktorá je tu teraz. Takže uvidíme.
Dúfam, že čokoľvek už chystám, bude to zmena k lepšiemu.

Happy New Year

2. ledna 2014 v 13:33 | Dadusha Dulce
Dnes je už síce druhého, ale nemyslím, že to až tak vadí. Chcela by som vám popriať do nového roku 2014 len to najlepšie. Buďte akí ste a ešte lepší. Prajem vám, nech sa splnia vaše sny a nech zažijete niečo úžasné :) Dúfam, že tento rok bude akýsi harmonickejší. Dúfam, že si nebudem niektoré veci tak veľmi pripúšťať k telu. Že Directioners medzi seba prestanú stavať múry, deliť sa na skupiny tak prísne a že... zavládne mier. Všade a aspoň trošku.
Aké sú vaše sny a ciele v roku 2014? :)

ARGH

9. prosince 2013 v 16:14 | Dadusha Dulce
Čo tu má človek urobiť, aby mu zverejnilo článok? Fakt neviem. Netuším, čo blog skúša, ale nevyzerá to nijako prospešne a ja by som bola rada, keby s tým už skončili a vrátili všetko do normálu. Neznášam, keď sa mení niečo čo dobre funguje.
Áno, len o tomto som chcela.

Everything is going to...

19. listopadu 2013 v 16:54 | Dadusha Dulce
Zase je to celý týždeň, čo som sa neozvala (vlastne dva, ten párriadkový výlev z minulého týždňa, to sa snáď ani neráta). Proste, je mi z toho nanič, ako to celé ide z kopca, ale vôbec neviem, že čo s tým... A za všetko môže moja škola, takže tam sa choďte sťažovať, ak vám vadí moja aktivita.
Ono, určite by som to stíhala, ale keď mňa už unavuje aj MYSLIEŤ. Vážne, nedokážem pridať zmysluplný článok na blog, a tak radšej nepridám žiaden, lebo to dopadne ako to, čo píšem teraz.
Každopádne, dnes v škole som sa rozhodla, že 1. decembra, exkluzívne, pridám novú poviedku! Pravdupovediac, nie som si istá, či je to dobrý nápad, ale ak toto čítate, tak som to zverejnila a teda je už neskoro cúvnuť.
A aspoň budem musieť dačo pridávať, lebo takto bez poviedok to stojí na nič.
Asi len to som chcela. A že och, minulý týždeň som bola na svojej prvej brigáde v živote. A dopadlo to, podľa mňa, vcelku slušne, lebo sa mi asi rysuje aj čosi ďalšie.
Ale to nikoho netrápi, tak sa majte, ja sa idem utápať v časových pásmach, Ťapákovcoch a Kukučínovi. xx


Tag/ I don´t know :D

29. října 2013 v 20:25 | Dadusha Dulce
Takže pozerám, že sa tu celkom rozbehla táto nová vec a keďže som bola niekoľkokrát nominovaná, už to viac nemôžem ignorovať :D Tak sa poďme pozrieť, čo ste si na mňa vymysleli.

1/ Pokud bys pořádala párty, které tři celebrity by jsi na ni pozvala a proč?
- Hm... rátajú sa One Direction ako skupina za 1 celebritu? :D Ak áno, tak potom ich, Beyoncé a... asi Rihannu. Prečo? Neviem, myslím, že to vedia poriadne roztočiť :D Ale ak by sa One Direction nerátalo za 1, tak potom asi Zayna, Harryho a tú Rihannu... to sú asi také najväčšie párty animals :D
2/ O čem je text tvé oblíbené písničky?
To je ťažko, moja obľúbená pesnička je vždy iná, ale sú aj také permanentne obľúbené... ako prvá ma napadla On My Way od Charlieho Browna. Je o tom, že sa nemáš nikdy vzdávať, pracovať usilovnejšie než ostatní. Má veľmi inšpiratívny text.
3/ Bez jakých tří věcí bys nevydržela na opuštěném ostrově?
Bez mobilu s pesničkami, bez knižnice a pravdepodobne aj bez notebooku.
4/ Co je tvá slabost?
Neviem :D Som strašne netrpezlivý človek a ľahko vzbĺknem, ale dokážem veľmi ľahko odpúšťať. A všetko vždy robím na poslednú chvíľu.
5/ Jak by mělo vypadat tvé vysněné rande?
Uch, také veci si radšej nepredstavovať... :D Neviem, malo by byť urobené tak, aby sme boli ale aj neboli sami... najprv asi v spoločnosti, ale potom by ma zobral niekam, kde by nikto nebol. Bl by ku mne pozorný, veľa by rozprával a ešte viac sa pýtal. Ide mi skôr o to, s kým to rande bude, než kde bude.
6/ Do jaké koleje v Bradavicích (omg jak je to slovensky Rokfort nebo tak?) bys byla zařazena a proč si to myslíš?
Rada by som povedala, že do Chrabromilu (neviem, ako sa to po česky povie :D) ale neviem. Možno do Bystrohlavu, ale ktovie, možno aj do Bifľomoru... radšej by som to nechala na Triediaci klobúk :D
7/ Hrála bys ve filmu kladnou postavu, nebo zápornou? Popřípadě jakou bys sis ty sama chtěla zahrát?
Strašne by som chcela vyskúšať zápornú postavu, ale asi by mi to nesedelo a ľudia by ma potom nenávideli :D Obsadili by ma asi do kladnej a zrejme by mi to aj lepšie šlo :D
8/ Kdo je tvá crush a proč?
Zayn Malik z 1D a preto, lebo... všetko na ňom je proste wow. Boli by sme tu na dlho, keby som to mala všetko opísať :D
9/ Co si myslíš o názoru, že prvorozený dítě je vždy miláčkem rodičů, v porovnání s druhorozenými etc.?
Som prvorodené dieťa a vôbec si to nemyslím. Podľa mňa je to skôr naopak, lebo keď sa narodí menšie dieťa, už je navždy situované do úlohy mladšieho a zraniteľnejšieho... Ale nemôžem ani povedať, že by boli mladší nejako upredňostňovaní. Asi je to indivuálne, ja to nejako nepociťujem.
10/ Kdo byla tvá oblíbená osobnost/kreslená postavička/postava z filmu/vzor z dětství?
Prue z Charmed :D Milovala som ten seriál :D




•Oblíbená knížka?
Mám veľa obľúbených knižiek, ale tou najväčšou láskou asi navždy ostane Harry Potter.
•Jaký hrdina nebo slavná hvězda by si chtěla být a proč?
To je ťažká otázka. Neviem, chcela by som byť niekým, kto má veľký dar ovplyvniť ľudí, ale v dobrom... Najradšej by som bola sama sebou a popritom hrdina alebo slávna hviezda, ale rada by som si skúsila byť na deň takou Selenou Gomez :)
•Oblíbená barva?
Nemám. Ja mám rada veľa farieb a neviem si vybrať jednu, vždy sa v tom zamotám :D
•Těšíš se na Vánoce?
Ako malé dieťa. Už chcem, aby vonku snežilo, my by sme piekli medovníčky, celý dom by rozvonialal kapustnicou a v telke by šli vianočné filmy... Veľmi chcem Vianoce!
• Máš sourozence?
Mám, mladšieho brata. A je úžasný, aj keď ma koľkokrát štve.
• Měla si i jiné blogy?
Uch, a koľko. Ale také vážne pred týmto len 2. Jeden mi vydržal vyše dvoch rokov a druhý takmer rok. Inak to boli len chvíľkové záležitosti, čo som si myslela aj o tomto.
• Oblíbené roční období?
Neustále váham medzi letom a zimou. Leto ma viac dobíja, ale cez zimu sme si akoby bližší.
• Co si myslíš o Cher?
Mám Cher strašne rada ako umelkyňu aj ako človeka, ale nie som brat... ale vážim si ju, je jedna z tých, ktorých mám najradšej.
• Máš twitter?
Mám, ale suspendovaný :D
• Oblíbená písnička?
Taká úplne najaktuálnejšia- Story Of My Life :3


3. Isa
1. Co tě přivedlo k blogování?
Ja vlastne ani neviem, bolo to už tak dávno. Proste som chcela vlastnú stránku, niečo ľuďom zdeliť, našla som blog a... akosi to zrazu bolo tu :D
2. Co děláš, když máš opravdu špatnou náladu? (Např. pocit osamění, pořád se ti chce brečet, atd.)
Celkom aktuálne... dala som si na uši slúchatká a pustila One Direction. A potom som sa s bratom hrala na počítači. A fungovalo to!
3. Jsi spíš typ, co má hodně přátel nebo spíš někdo, kdo si přátele pečlivě vybírá a má jen pár opravdových?
To druhé. Niekedy mám pocit, že je to vo mne, že neviem s ľuďmi komunikovať... že som proste tak iná od svojich rovesníkov že koľkokrát neviem, čo im povedať. A stále ma to mrzí, niekedy ma mrzí, že nemám toľko priateľov, ale keď sa pozriem na tie povrchné a nestabilné priateľstvá okolo seba som rada, že mám ľudí, ktorým môžem veriť. I keď by som ich hravo spočítala na prstoch jednej ruky. Možno dvoch, ak do toho rátama aj rodinu.
4. Facebook nebo Twitter? A proč?
Oboje. Na Facebooku som častejšie a mám pocit, že je to tam lepšie organizované, ale na Twitteri som bližšie k celebritám a som viac sama sebou (možno preto, že nefollowujem nikoho, koho poznám). Ale asi facebook. Twitter nejako nepoužívam.
5. Jaký je tvůj životní vzor?
To keby som vedela. Asi Demi Lovato, je to silná žena. Iste, aj ona má svoje chyby, ale kto nie? Nebojí sa byť sama sebou a nič nepreháňa. Nepotrebuje byť oslnivá. Ona je dokonalým vzorom pre mladé dievčatá, lebo viac koná ako hovorí.
6. Popiš se jedním slovem.
Nepochopená.
7. Místo, kde bys jednou chtěla žít?
Niekd pri pobreží, kde je ruch, ale taký ten správny. Na pláži, kde sa nikto neponáhľa, ale každý si len vychutnáva. Alebo vo veľkomeste, ukrytá pod rúškom anonymity. Ale skôr tá pláž.
8. Nejoblíbenější sladkost?
Gumi mackovia! Mierne povedané, závisláčim na tom :D
9. Nejlepší film?
Titanic. Milujem ho.
10. Čím se lišíš od ostatních?
Niekedy mám pocit, že asi všetkým. Správaním, vystupovaním, zmýšľaním. Nie som teenager, dospelý, ale ani dieťa. Som taký divný mix všetkého a možno preto ma niektorí nechápu, tak ako ja nerozumiem im.


Huh, a ja som vybrala: Brunette*, Hipís... zvyšok asi doplním potom, ale nechcem to vracať späť a už ma nikto nenapadá.

A moje otázky:
1. Ak by si sa mohla dostať do jednej jedinej knihy, aká by to bola?
2. Akú jednu vec by si na sebe zmenila?
3. Knihy alebo filmy? Prečo?
4. Prečo si začala s blogovaním?
5. Ako vnímaš samu seba?
6. Ako ťa vníma okolie?
7. Máš pocit, že si na blogu niekým iným ako v skutočnosti?
8. Akú hudbu rada počúvaš?
9. Chcela by si sa narodiť v inej krajine? Ak áno, v akej?
10. Leto alebo zima?




































How Ya Doin?

19. září 2013 v 16:52 | Dadusha Dulce
Uvedomila som si, že som sa tento týždeň ešte neozvala, a tak som sa rozhodla opäť prispieť nejakým poučným, dôležitým a hlbokým článkom o mojom živote.
Škola je dosť krutá, teda aspoň zatiaľ. Čo sa týka matiky, začala som dosť zle a nevidím nejakú nádej na zlepšenie. Mám tam dve známky, a to sú 3 a 4. A vzhľadom k tomu, že som látke celkom rozumela, len som to šialené tempo nestíhala... chápete, prečo sa bojím, že sa to nezlepší?
Aspoň z nemčiny a chémie sa mi podarilo pochytať dobré známky, tak hádam to so mnou nebude tento rok až také zlé.
Dnes som mala od školy trochu relax, pretože som bola u doktorky a nakoniec som zostala doma (možnože odber pár mililitrov krvi nie je dostatočný dôvod, no pre mňa áno :D) a vážne som sa chcela učiť tú matiku, ale akosi som zostala len pri tom, že som napísala pol kapitoly Vampire Nightmare a časť I Want You Back. Aj teraz som chcela ísť robiť tú matiku, ale som tu a píšem tento článok. Až taká silná je moja averzia.
Ešte dobre, že zajtra je konečne ten piatok. To už snáď vydržím.

It´s going down

12. září 2013 v 17:21 | Dadusha Dulce
Uf, ale teraz vážne- nestíham.
Neviem prečo, ale naivne som si myslela, že škola bude menšou záťažou na moje nervy. Neuveriteľne som sa mýlila.
Hoci to ešte nie je vôbec až také hrozné, už cítim ten tlak a vôbec sa mi nepáči. Nikto s vami nemá zľutovanie, lebo na gymnáziu študujete už piaty rok a ted ste neboli vhodení do nového prostredia a nemáte preto šok. Že sa vám pomenila kopa učiteľov, ktorí majú iné vyučovanie metódy, s ktorými vás ani poriadne neoboznámia, tak to je všetkým jedno.
Ok, možno to trochu preháňam, ale nech. Včera som mala fakt príšerný deň a ten ma takto celkovo naladil.
Okrem toho som dnes trčala v škole do štvrť na päť, čo tiež nie je bohvieaká výhra.


Čo som chcela povedať je, že nemám ani páru, ako to bude ďalej s blogom. Proste stredná škola je už iný level a ja obdivujem všetkých, čo pri blogu zotrvali aj počas tohto obdobia (snáď sa k nim budem radiť aj ja). Našťastie, tento týždeň som stihla dopísať Troublemakera, takže som odbremenená ďalšej poviedky. Zatiaľ nič nové nejdem písať (hoci mám chuť) lebo sa potrebujem najskôr začleniť do chodu školy, okrem toho vážne uvažujem nad brigádou, takže do toho blogovať, no neviem, neviem...
Neprestávam, blog beží aj naďalej, len sa musím zamyslieť nad tým, ako to celé stíhať, toť celá pointa tohto bezpointového článku :)

This Is Us

2. září 2013 v 16:05 | Dadusha Dulce
Tak, ako začať? Asi pekne od začiatku. Takže, myslím, že viete, že v piatok som bola v Bratislave na predpremiére This Is Us. Fakt som sa strašne tešila, nevedela som, čo očakávať, trošku som sa bála, že si ten film predstavujem až príliš dokonalo a budem sklamaná... Takže, prišli sme tam, kúpili si lístky, ešte sa chvíľu pomotali po Auparku, kde sme každú chvíľu stretávali skupinky báb, ktoré tam šli tiež (dalo sa to poznať podľa toho, že vždy jedna z nich mala tričko s chalanmi). Potom som si kúpila popcorn a šli sme pomaly ku kinosále. Pre ňou bola taká tá obrovská kartónová podobizeň chalanov, tak som sa pred ňou odfotila, ale tú fotku sem nedám, lebo... nerada zverejňujem svoje fotky :D
No, potom sme sa usadili a bolo tam dosť báb, nejaka sa postavila pred plátno a začala nás fotiť, všetky sa tam rozprávali strašne nahlas. Potom sa začali reklamy a prišli k nám nejaké baby, že ony tu sedia. My na to že nie, my tu sedíme, ale vedľa nás boli ešte 2 voľné miesta, tak sme sa posunuli. Lenže im stále jedno miesto chýbalo, no a tak sme sa tam začali dohadovať. Nakoniec sme zistili, že sme v zlej rade :D No koniec. Nasledovalo presúvanie hore, ale potom sme si už mohli vychutnávať film.


Ehm, bolo to úžasné. Neviem, v poslednej dobe som chalanov jednoducho vnímala hlavne cez média, cez fotky a akoby sa mi... odcudzili. Po tom filme to na mňa všetko prišlo, mala som pocit, že sme si opäť... bližší (:D). No, proste, bol to fantastický film. Toľko smiechu, ale aj dojemných momentov... som veľmi šťastná, že nám umožnili nahliadnuť do ich súkromia, opäť ich spoznať a mať aspoň na chvíľu pocit, že o nich toho toľko viete. Išla by som na to znova. A znova. A myslím, že aj pôjdem.
Tak, nespoilerovala som, čiže si tento článok môžu pokojne prečítať aj tí, ktorí tam neboli, nič som neprezradila ;)
 
 

Reklama